Najprv ale základná otázka: Stojí vám to za to?
Preto chcem povedať – ak ste so sebou spokojní a necítite, že by Vám dodatočná práca na sebe nepriniesla primeraný úžitok, nebudem Vás presviedčať, aby ste to zmenili. Chcel by som ale zdieľať pár dôvodov, prečo aj napriek dosiahnutiu pokročilej úrovne s učením neprestávam. Možno sa v niektorom nájdete, či už ako lektori, alebo študenti.
V jazyku neexistuje jednoznačná cieľová rovinka
Nikde ale nie je napísané, že na najvyššom stupni ovládate úplne všetko. Ak siahneme napríklad po CEFR Companion Vol. 2020 [1], zistíme, že “C2 nie je najvyššia predstaviteľná úroveň v cudzom jazyku.”
Táto publikácia sa venuje rôznym úrovniam cudzieho jazyka, pričom pre každú schopnosť popisuje rozsah kompetencií kandidáta. Jednou z nich je aj všeobecné porozumenie, kde sa uvádza, že C2 kandidát rozumie prakticky akémukoľvek druhu jazyka, či už naživo alebo z televízneho vysielania, za prirodzenej rýchlosti reči.
Čo sa ale skrýva za „prakticky“?

A to nehovorím o tom, že ak vo svojom rodnom jazyku opakovane nachádzam slová, ktorým nerozumiem. Takisto slovná zásoba rodeného hovoriaceho – mňa, študenta IT, sa nebude na 100% prekrývať s mojou kamarátkou doktorkou. Jazyk odráža svet každého z nás a prečo očakávať, že sa nejakému certikačnému ústavu podarí tieto svety zjednotiť?
Ani pán učiteľ nevie všetko
Jazyk nie sú len slová
Takéto situácie sú však ojedinelé, väčšinou sa chcem dostať na koreň aj tým najzdanlivejším hlúpostiam. Prečo teda? Lebo mám úprimný záujem o jazyk a o kultúru. Veľakrát totiž s učiteľmi odkryjeme niečo, čo som dovtedy ani nepovažoval za tému – učiteľovi napadne porekadlo, reklama alebo politická aféra spájaná s daným slovom, a už je o diskusiu postarané. Takisto sú s kultúrou spojené otázky ako:
- Nakoľko silné je toto slovo? Použil by ho aj človek mojej generácie? Nakoľko priamy by si bol v danej situácii?
- Do akej miery používate slová z cudzích jazykov? Nemčina napríklad používa oveľa viac nezmenených anglických slov ako slovenčina, prípadne sa dané slovo používa v inom kontexte. Keď sa mi niekto nepáči, poviem po slovensky, že nemáme vibe, v španielčine by ste skôr rozprávali o spojení alebo feelingu.
- Naozaj všetci vnímajú daný jav tak, ako je v učebnici, alebo ide iba o klišé?
- Pikošky, klebety a zaujímavosti. Je síce pekné prečítať si o pamiatkach v hlavnom meste, viete ale, na ktoré jeho štvrte sa pozerajú ľudia zhora? Ako ľudia vnímajú turistov, cudzincov a inakosť? Čo si myslí moja učiteľka o súčasnej politickej kríze v ich krajine?
Toto všetko sú otázky, pri ktorých s rodeným hovoriacim viete udržať iskru pre jazyk, s ktorým sa už dlho ťaháte.
Niekedy ani nemusíte mať vznešené ciele

Urobte to pre svoje sebavedomie
A tam sa začali diať veci. Najskôr už len samotný pocit, že na sebe ďalej pracujem, mi pomáhal chodiť na vlastné hodiny s väčšou istotou. S každou komplexnejšou debatou, s každou zodpovedanou otázkou som ani nie že začal cítiť progres (podľa niektorých učiteľov tam „nebolo moc čo zlepšovať“), ale začal som krotiť svoje perfekcionistické ja a zmenil sa mi pohľad na jazyk samotný. Hodiny s učiteľmi z rôznych miest mi ukázali, že nie je len „jedna“ nemčina, a keď moja nemecká učiteľka nechápavo krútila hlavou nad niektorými rakúskymi výrazmi, zistil som, že nie je chyba len vo mne.
Takisto mi pomohlo uvedomiť si, že nie všetky výrazy z môjho jazyka existujú aj v iných, keď sme ani s viacerými doučovateľmi nenašli ekvivalent toho, pre čo má moja rodná reč také elegantné formulácie. A aj naopak, veľakrát som sa dostal do styku s konceptami a frázami, na ktoré som doteraz nenašiel rovnocennú variantu v slovenčine.
Vy ste najlepší tester
Rovnako aj v prípade slovenčiny pre cudzincov sa rád zúčastňujem prednášok a diskusií o učebných metódach a materiáloch, ktorých ani pri takom malom jazyku nie je málo. Predsavte si teda, aké možnosti rozvoja máte, ak učíte svetový jazyk.
Najväčším školiteľom empatie sú pre mňa hodiny nových jazykov, ktoré sa učím. Znova a znova si takto overujem princípy a postupy, ktoré študentom odporúčam a zažívam potešenie aj frustráciu pri osvojovaní si nových javov. V komunite učiteľov jazyka väčšina ľudí totiž nie je monolingválna (pozdravy do Ameriky!) a stalo sa takmer klišé, vďaka svojmu cudziemu jazyku hovoriť, že „dobre viem, aké môže byť ťažké naučiť sa jazyk“. Príde mi potom logické, že sa aj ako učiteľ vo svojom boli nevzdáte, aby ste mohli byť žiarivým, nepokryteckým príkladom pre svojich študentov.
Nie ste len učiteľ, ale aj podnikateľ

S čím všetkým som sa stretol v rámci online výučby.
„Pri mentoringu ide o neformálnu výmenu skúseností, vrátane rozličných trikov a zvykov, ktoré skúsení odborníci vedia, ale nikto o nich verejne nerozpráva. Mentor nie je konzultantom. Je to profesionál, ktorý je ďalej ako Vy a podľa toho k nemu aj vzhliadate. Zároveň by nemal byť iba vzorom profesným, ale aj ľudským a takisto psychologickou podporou. Rola mentora je neformálna, avšak dôležitá. Poskytuje Vám možnosť rozprávať o veciach, ktoré sú pre tvoje okolie nezaujímavé. A keďže ide o blízky vzťah medzi dvoma ľuďmi, mentoring môže mať mnoho podôb. Nemusí to byť celebrita vo svojom odbore, úplne stačí skúsený kolega, ktorého rešpektujete za to, čo dokázal.“ [3]
1:1 hodiny z Vás nemusia urobiť vlka samotára
Tu pripájam grafiku s témami, ktoré nesúvisia priamo s hodinami, ale diskusiu o nich na učiteľských eventoch a fórach hodnotím veľmi prínosne:

Zdroje
[1] https://rm.coe.int/common-european-framework-of-reference-for-languages-learning-teaching/16809ea0d4
[2] https://www.bbc.com/news/world-44569277
[3] Vlach, Robert. The Freelance Way (p. 39). HarperBusiness. Kindle Edition.